Rozhodli ste sa vykročiť na cestu domškoláctva a čaká vás prvé preskúšanie.. Máte zrejme stres väčší ako váš potomok a tento článok píšem práve preto, lebo cca viem, čo prežívate a tiež sme tam boli. Poďme si teda pozrieť náš príbeh.

Ideme domškolákovať – preskúšanie na tradičnej škole

Pre domškoláctvo sme sa rozhodli vlastne ihneď ako sme začali zisťovať, kam našu dcéru zapíšeme. Rozhodnutie vtedy padlo na súkromnú školu Felix v Trnave a boli sme s naším rozhodnutím dosť spokojní. Ale potom začala pandémia a veľa vecí nám prestalo dávať zmysel. Ako sa blížil september, bolo nám stále jasnejšie, že ju do školy, akejkoľvek, tohoto tradičného typu nechceme dať. Prečo sme sa tak rozhodli si prečítajte v tomto článku.

Prišla teda na rad ďalšia fáza, čítanie, sledovanie rozhovorov s rodičmi domškolákov, čítanie blogov, rozhovory s psychiatrami, ktorí sa venujú domškolákom a deťom v školskej poradni a veľa veľa premýšľania, čo urobiť. Napokon sme sa definitívne rozhodli, že ju necháme doma a nájdeme vhodnú školu, ktorá je naklonená domškoláctvu. Vybrali sme si a spojili sa s riaditeľkou a zástupkyňou, aby sme si boli istí ich prístupom k domácemu vzdelávaniu. Ono je to totiž tak, že každá základná škola musí prijať deti na domáce vzdelávanie, ale nie každá je tomuto „experimentovaniu“ naklonená. Takže je naozaj dobré si so zástupcami školy najskôr sadnúť a nechať si vysvetliť ako to na ich škole s domškolákmi funguje. Neexistuje totiž žiaden exaktný postup, ktorý by školy museli dodržiavať. Čo je zas aj dobre.

Ako prebiehalo „učenie“ pod tradičnou základnou školou

Musím spomenúť, že do prvej triedy Z nastupovala s tým, že vedela plynule čítať a písala tlačenými písmenami. Preto nejaké extra nadšenie z jej strany neprišlo. Čítanka jej prišla nudná, v tej dobe už čítala Harryho Pottera. Naša triedna učiteľka bola veľmi milá, to čo robila v triede celý deň s deťmi mi vždy poslala do whatsappu, takže som presne videla, kde školáci sú. Učebnice sme mali, takže sme kľudne mohli robiť to isté ako robili deti v škole. To však bola „škola doma“ a o to nám predsa nešlo. Po čase ma ma bombardovanie na whatsappe a edupage začalo unavovať. Nie všetko Z bavilo, niekedy spravila 5 strán, ktoré v škole robili týždeň za 20 minút a niekedy a jej nechcelo do ničoho ani „pichnúť“. Špeciálne spájané písmo ju ešte aj ako ľaváčku vôbec nebralo. Bolo to utrpenie a mne to prišlo naozaj zbytočné tlačiť, keďže písať vedela po svojom. Písať sa napokon naučila malým a veľkým tlačeným a teraz píše krajšie ako drvivá väčšina dospelých ľudí 🙂 Spájané písmo vie čítať a to mne stačí. Ak sa ho bude chcieť naučiť písať, zvládne to za pár hodín. Nemá zmysel ju s tým týrať jeden školský rok.

Príprava na preskúšanie pod tradičnou školou

Príprava na preskúšanie spočívala vo fotografovaní jej zošitov, nahrávke čítania, fotografovania toho, čo vyrobila, fotku bolo treba doložiť aj z telesnej výchovy a na hudobnú sme posielali nahrávku ako spieva. Všetko sme poslali do školy a preskúšanie sme mali cez zoom spolu so všetkými ostatnými domškolákmi. V tom čase ich na tejto škole bolo niečo vyše 50 (spolu vo všetkých ročníkoch).

Na preskúšaní boli prítomné triedne učiteľky, zástupkyňa a učiteľky ostatných predmetov (sestra za náboženstvo). Išlo sa po predmetoch postupne a preskúšania boli dva dni. Triedna učiteľka dávala každému dieťaťu otázky z učiva. Keďže išlo o prváčikov, bolo to naozaj príjemnou hravou formou, bez nejakého stresu, či tlaku. Jediné, čo bolo asi pre deti nové, bolo že sú tam ostatné deti, ktoré ich odpovede sledujú. Na hudobnú výchovu si deti mohli priniesť aj hudobný nástroj a niečo zahrať, či zaspievať. Táto časť sa mi páčila najviac, lebo Z si vzala handpan a spievala Shiva shambo, niekto tam spieval hymnu, či hral na husliach. Skrátka tak ako to naozaj je, každý sme iný 😀

Rovnako prebiehalo preskúšanie aj na konci roka. Po preskúšaní, pani zástupkyňa zhodnotila deti, poďakovala im, pochválila ich a potom nám prišli vysvedčenia ako keby normálne chodila do školy.

Nemôžem povedať, že by sa nám takáto forma domškoláctva úplne nepáčila. Bolo to na začiatok skvelé, aby sme sa utvrdili v tom, že to chceme takto a že to zvládneme. Bolo skvelé mať aj informácie, čo sa v škole deje a čo sa tam deti učia, lebo ten prvý rok som naozaj potrebovala takúto barličku, aby som sa z toho úplne nezbláznila, že taký krok do neznáma. Úprimne obdivujem, ak sa niekto rovno vrhne na unschooling.. V nás táto myšlienka dozrela až počas prázdnin po prvom ročníku. Veľa našich kamošov domškolákov už bolo na Slobodnú demokratickú školu v Košiciach zapísaných a nám sa ich filozofia veľmi páčila. Viac si o nich prečítajte na ich stránke. Padlo teda ďalšie rozhodnutie a to prejsť na túto školu.

Prechod na slobodnú školu v Košiciach a naše neškolácke začiatky (unschooling)

Čo bolo pre mňa ako domškolácku mamu najťažšie na tomto celom prechode bolo odškolákovať seba samú. Moja mama bola učiteľka (teraz je na dôchodku). Jasle, škôlka, škola, stredná a vysoká škola bola kostra môjho života. Nevedela som, kto som, lebo som nemala čas na to prísť. Bola som, kto mi povedali, aby som bola. Učila som sa na samé jednotky na základnej škole, lebo som sa bála priniesť horšiu známku. Potom ma to prestalo baviť, ale škola pre mňa nikdy nebol nejaký veľký problém. To by však bolo na iný článok. Podobne to bolo aj u manžela, ktorého otec bol učiteľ. Dostať z hlavy myšlienku, že keď sa nebudú „normálne“ učiť, tak nezapadnú do spoločnosti, bolo najťažšie. Dovoliť si to pustiť a naopak prijať, že v dnešnej dobe naozaj tento tradičný systém je veľmi zastaraný a až nevhodný pre deti. Vedecky je dokázané, že človek sa učí lepšie inak ako memorovaním, bol naozaj základ, ktorý som si denne opakovala. Väčšina učiva na základnej škole je v skratke strata času.

pozn. Mária Terézia známou školskou reformou s náz­vom Ratio Educationis z roku 1777, zaviedla povinnú školskú dochádzku v celej krajine. Do procesu vzdelávania stále viac dostávali potreby štátu, ktorý sa usiloval nielen vzdelávať, ale aj disciplinovať svoje obyvateľstvo. Tomu sa malo vštepovať nielen povedomie povinností voči štátu, ale aj lojálnosť a hrdosť naň za to, čo pre nich robí. Kládli sa tým počiatky formovania poddaných štátu. A ono sa to asi veľmi ani nezmenilo. Byť ticho a počúvať je na školách zaužívané v určitej forme dodnes.

Samozrejme pomohlo aj to, že som na vlastné oči videla ako 4 ročný syn pozná písmená a 5 ročný začal plynule čítať, lebo mal možnosť tráviť so svojou sestrou toľko času a ona mu donekonečna opakovala a opravovala ho, kým to nevedel ako ona. Učenie funguje zvnútra, vnútorná motivácia je ten motor. Vnútorná motivácia je kľúč. Nie jednotka v žiackej, ani motivačná päťka, aby si vedel, že sa máš polepšiť. Ono to trvá, niekomu dlhšie, niekomu kratšie, kým to prijme. Kým všetky tie reči typu „všetci sme si tým prešli, musí sa oťukať, život je ťažký, doma mu to iba zjednodušujete, nebude vedieť, čo a ako, nebude vedieť ráno vstať, nebude vedieť byť ticho keď treba, nebude vedieť, to čo ostatné deti, musí sa socializovať, nebude mať kamarátov“ mohla by som pokračovať ďalej a ďalej. Každý má tie svoje strachy o svoje dieťa, každý sa niečoho bojíme a aj tak sme cítili, že pre nás a naše deti je táto cesta správna.

Veľa otázok a kde vziať odpovede k unschooolingu

Chceli sme cestovať a nepýtať si povolenie, chceli sme sa učiť čo nás baví, nie čo nás nebaví, nechceli sme memorovať, ale učiť sa zo zvedavosti, učiť sa veci, ktoré používame v dennodennom živote. Ktorý žijeme dnes, nie ktorý ľudia žili pred sto rokmi. Škola nás mala pripraviť na zamestnanie.. Viete, aké pracovné pozície budú na profesii, keď vaše deti budú dospelé? Ja nie. Netrúfnem si ani tipnúť.

O pracovných pozíciách, ktoré dnes robíme my, či naši známi nemali naši učitelia na základnej ani šajnu. Pravdepodobne ani dnes by nevedeli povedať, čo vlastne robíme a čo z toho, čo sme sa v škole naučili (s výnimkou čítania, písania a základných počtov) naozaj využívame. Filozofia neškoláctva a Slobodnej demokratickej školy nám teda dokonale sadla. Pomohli aj tieto dva filmy Slobodné deti (link nižšie) a Summerhill, ktoré silno doporučujem si pozrieť, ak vás táto myšlienka láka. Veľmi vám pomôže v rozhodovaní a úprimne si myslím, že hlavne dokument Slobodné deti, by si mali povinne pozrieť všetci dospelí, či sa už rozhodnú pre tradičné alebo alternatívne vzdelávanie, alebo len tak, aby si otvorili obzory. Oba filmy si viete pozrieť online na youtube. Tak si spravte popcorn, pripravte vreckovky a choďte pozerať.

Školský rok a preskúšanie na slobodnej škole

Ako prebieha rok u neškolákov

Išli sme do nášho druhého roka domškoláctva. Tentokrát slobodnejšieho. Ale aj tak som objednala učebnice 😀 Veď čo ak.. a úprimne, ono sa to ešte stále zjaví, že ju nad ne posadím a „učím“. Pre svoj dobrý pocit, že to zvládne. Aj keď ju to vôbec nezaujíma a hlavne vôbec nevidí dôvod, prečo by sa to mala učiť. Lebo toto si všimnete, keď deti nedáte do školy, budú sa pýtať, načo sa toto a hento majú učiť. Ale nikdy sa ma nespýtala načo sa má učiť variť, alebo šoférovať, alebo vypísať obálku, či uviazať šnúrku na topánkach.

Počas roka dieťa navádzate na rôzne aktivity, projekty, v ktorých vidíte význam 🙂 Fotíte projekty, ktoré deti robia, fotíte spoločné aktivity, robíte videá a zapisujete si, čo vaše deti baví. So všetkým vám pomôže škola a vysvetlí vám presné postupy ako čo zaznamenávať a kedy posielať. Samozrejme môžete vaše deti poslať aj do domškoláckych skupín, keď potrebujete pracovať, alebo je to takto pre vás a vaše deti lepšie.

Aj my to tak robíme. Deti chodia momentálne 3x do týždna tu v Chorvátsku na workshop s lokálnymi deťmi a deťmi z iných krajín. Naučili sa hovoriť po anglicky a po chorvátsky, niečo pochytili z poľštiny, francúzštiny a holandštiny. To je zas výhoda života v zahraniči. Z knižky a na súkromných hodinách angličtiny sa nám toho veľa Z nenaučila. Učila sa síce naspamäť slovíčka, ale čo s nimi.. Takto pri stretnutiach s deťmi sa naučila rozprávať tak, že sa dohodne v priebehu 3 mesiacov a stále sa zlepšuje. Vôbec ju netrápi gramatika alebo ako sa čo píše. Na to má ešte dosť času. Dôležité pre nás je, že vie ďalší cudzí jazyk a dohodne sa v ňom bez strachu, že niečo povie zle alebo ju nenapadne slovíčko.

Preskúšanie na slobodnej škole – neškoláci

Samotné preskúšanie je dvakrát do roka buď osobne alebo cez zoom. Tomu predchádza fotodokumentácia a videá, ktoré som spomínala a vy ako rodič napíšete o svojom dieťati správu, v ktorej uvediete o ňom všetko, čo viete (všetky dokumenty, tipy a vzor nájdete na stránke školy). Čo ho baví, čo ho nebaví, čo vie, čo robí, kde bolo, čo sa tam naučilo, skrátka všetko.

Túto správu si prečíta skúšajúci a na preskúšaní sa o nej s vašim dieťaťom porozpráva, plus pridá vlastné otázky, aby vedel napísať hodnotenie a následne navrhnúť vysvedčenie. Na vysvedčení nebudú známky, ale slovné hodnotenie. Nevedela som si predstaviť ako Z bude kecať so skúšajúcou sama, ale keď sa jej po 40 min nezastavili ústa, uvedomila som si, že toto je oveľa lepší spôsob (nechať ich rozprávať o tom, čo robili a čo ich baví) ako odpovedať na otázky, koľko je 32-16 a podobne. Keď počúvate, toľko sa o vlastnom dieťati dozviete. A keď počúva skúšajúci, vie povedať, v čom robí vaše dieťa pokroky. A keď ho matika nezaujíma v prvom ročníku, nie je to žiadna katastrofa. Ono to príde. Tento spôsob vás naučí dôverovať vlastným deťom a našej vnútornej túžbe sa učiť nové veci. Mnoho z nás túto túžbu stratilo najmä vďaka škole. A pritom hlad po informáciách majú už malinké deti. Toho sa predsa nebojíte, že sa nenaučia používať lyžičku, obliecť sa, chodiť, rozprávať, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka,..

Záver – čo si vybrať

Myslím, že už teraz tušíte, ktorá cesta je vám bližšia. Ak ste sa už rozhodli domškolákovať, urobili ste veľký krok vpred. Poviem vám to takto. Ak sa bojíte ísť do toho rovno, choďte krok po kroku. Vyskúšajte si zapísať sa pod tradičnú školu a uvidíte ako sa to vám a dieťaťu bude páčiť. O nič neprídete. Všetko môžete zmeniť. Neškolákmi sa môžete stať hocikedy a rovnako sa môžete kedykoľvek vy alebo vaše dieťa rozhodnúť chodiť normálne do školy. Mať strach je tu úplne zbytočné. Nechajte sa viesť tým vnútorným hláskom vo vás. Zvyčajne je tento práve ten, ktorý by sme mali počúvať.

Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na náš Instagram alebo FB. Radi vám odpovieme z našich skúseností 🙂